Kým uveríte rozprávke o dobrom Slovak Lines a zlej Arrive, prečítajte si tieto riadky. Dozviete sa škaredé veci. V celom škandále sa točia obrovské peniaze a hlavní protagonisti neváhajú používať tie najzákernejšie praktiky. Cestujúci a šoféri sú to posledné, čo boháčov zaujíma.
Začnime od Adama. Písal sa rok 1999 a Dzurindova vláda rozhodla o privatizácii SAD. Celé Slovensko rozparcelovala na 17 podnikov a takto ich kúsok po kúsku rozdala súkromným firmám. Oficiálne sa to nazýva privatizácia.
Takýmto spôsobom bola sprivatizovaná aj SAD Bratislava v roku 2004.
V tendri uspela firma Bus Transport, s. r. o. Firma ponúkla za SAD Bratislava 540 mil. Sk za 49% podiel a 187 mil. Sk za ďalších 17%. Jej jediným majiteľom je podľa obchodného registra spoločnosť HB Reavis Manažment Bratislava, ktorá patrí do realitno-developerskej skupiny HB Reavis Group. Ak by vám toto meno nič nehovorilo, tu je niekoľko projektov, ktoré postavili: Aupark (kvôli ktorému vyrúbali kus Sadu Janka Kráľa), Nivy (autobusová stanica), Twin City, Apollo Busines Centrum (to čo kvôli zlej statike museli zbúrať), atď.
Celý zoznam nájdete tu: https://hbreavis.com/sk/projekty/?filter-country=sk&filter-sector=&filter-search=
Ako iste uznáte, nie je to žiadna amatérska partia robotníkov, čo kedy-tedy postaví jeden rodinný dom alebo garáž pre osobný automobil. Skupina HB Reavis v roku 2019 dosiahla zisk atronomických 389 miliónov eur. Čistá hodnota aktív bola približne 1,5 miliardy eur.
Spoločnosť SAD Bratislava v roku 2007 zmenila názov na honosný „Slovak Lines“. Možno chceli byť celoslovenským operátorom, ale nikdy nepresiahli auru lokálnej firmy, ktorá obsluhovala Bratislavský kraj a pár liniek do susedného Rakúska.
Skutočným záujmom chlapcov z HB Reavis sprivatizovať SAD Bratislava nebola záľuba v autobusoch ani radosť z vozenia detí do školy. Oni chceli získať lukratívne pozemky v centre mesta. A ani sa tým netajili. Celé to zaobalili do pekne znejúceho pojmu „revitalizácia autobusovej stanice.“ Ako to dopadlo v skutočnosti, sa vie každý presvedčiť na vlastné oči.
Na mieste, kde kedysi stála stará autobusová stanica, vyrástlo obrovské obchodné centrum. Chlapci z HB Reavis môžu aj všetko vreckové dať na krásny marketing, každý príčetný človek vidí, že autobusová stanica je len „trpené dieťa“. Akési slepé črevo celého projektu. Síce ju s veľkou slávou otvorili, ale keby ju bolo treba zrušiť, chlapci z HB Reavis sa nerozplačú.
Keď začali chlapci z HB Reavis stavať túto, prepytujem, „autobusovú stanicu“, v biznis pláne počítali s tým, že v ich portfóliu bude aj zmluva na ďalších 10 rokov s Bratislavským samosprávnym krajom na prevádzku prímestskej autobusovej dopravy. Aby sme si rozumeli, bavíme sa o cca 350 miliónov eur. To je 35 miliónov ročne. Slušná suma, nie? Úplne sebavedome sa prihlásili do súťaže, dokonca dali nižšiu cenu ako doteraz pýtali od kraja a keď sa otvorili obálky, chlapcom z HB Reavis musel zamrznúť nielen úsmev ale aj všetok drahý alkohol v chladničke. Skončili totiž druhí. Cenu podliezla nadnárodná firma Arriva.
Ešte trošku odbočíme. Slovak Lines sa nehlásila do súťaže sama, ale v konzorciu s firmou TD Transport SK. Dôvod? Úplne jednoduchý. Chlapci z HB Reavis plánovali najprv tender vyhrať a potom celú firmu predať firme TD Transport. Totiž, oni nikdy nechceli prevádzkovať autobusovú dopravu, oni chceli len stavať obchodné centrum Nivy. Pán Labant, toto ste svojim šoférom asi zabudli povedať, však?
Nuž, lenže Slovak Lines prehrala a hoci boli obálky otvorené, začala hra, ktorej dôsledky vidíme dodnes. Chlapci z HB Reavis sa po spamätaní z počiatočného šoku rozhodli, že treba niečo vymyslieť. Vedeli, že potrebujú získať čas a tak do celej hry zapojili Úrad pre verejné obstarávanie (UVO). Úrad začali torpédovať všelijakými nezmyselnými námietkami. Právnici HB Reavis ozaj hviezdili. Ich tohtoročným laureátom na právnický výkon roka je námietka voči výsledku obstarávania v čase, kedy ešte súťaž ani len nebola vyhodnotená. Ale keďže dobre platení právnici sú chytrejší ako slabo platení úradníci z UVO, vedeli, že je to síce nezmysel, ale UVO sa tým bude musieť zaoberať. A úradníci z UVO hrali túto hru s nimi (tu nechceme špekulovať či zištne alebo nezištne, každý nech si úsudok spraví sám). UVO vrátilo celé konanie Bratislavského samosprávnemu kraju s odôvodnením, že pri vyhodnocovaní ceny „nedostatočne vysvetlilo svoje myšlienkové pochody“ Áno, takto sa vyjadruje jeden štátny orgán, ktorý rozhoduje o súťažiach za stovky miliónov eur.
Všetkým nám je jasné, že „vysvetliť myšlienkový postup“ je nezmysel nad nezmysly. Ale účel to splnilo. Slovak Lines získali čas. Totiž, oni si mysleli, že Bratislavský kraj uzavrie pre krátkosť času zmluvu so Slovak Lines. Alebo možno aj súťaž zruší a vypíše znovu. Alebo počítali s tým, že Arriva to jednoducho nedá. Že nebude mať autobusy ani šoférov.
Úrad pre verejné obstarávanie definitívne zamietol všetky nezmyselné námietky 9.9.2021. Do konca zmluvy so Slovak Lines ostávali približne dva mesiace. Lenže s čím v Slovak Lines nepočítali, že Arriva zmluvu podpíše. A nepočítali ani s tým, že si dali vyrobiť autobusy.
Po druhý krát chlapcom v HB Reavis zamrzli úsmevy.
A tak sa začali vyhrážky šoférom Slovak Lines, aby ich nedajbože nenapadlo prejsť k Arrive. A keď už aj sa rozhodli prejsť, tak až v posledný deň, aby ich Arriva nestihla pripraviť a zaškoliť. Hlavný protagonistom celej tejto aktivity je Pavol Labant, generálny riaditeľ Slovak Lines. Podporovaný Adriánom Rácom, členom Dozornej rady Slovak Lines. Vodiči Slovak Lines dokonca dostali od akcionára HB Reavis garanciu, že im budú chodiť aj naďalej výplaty. Nevadí, že nebudú jazdiť. Len nech vydržia, lebo „Arriva to vzdá“ a potom sa s „veľkou slávou vráti“ Slovak Lines.
Pavol Labant
Adrián Rác
Tu je dôkaz, ktorý koluje medzi vodičmi Slovak Lines:
Ako vidím nikto sa nepodujal na odpoveď pre tych co neboli na porade tak tu je par bodov
výpovede budú dohodou s ukončením 14.11.2021 s narokom na odstupné.
Výpovede so skorším odchodom ako 14.11.2021 možné ale bez nároku na “ODSTUPNÉ” (aby niekoho nenapadlo pomôcť arrive zo zaskolovanim - strojčeky,…..)
firma bude sondovať ako je na tom arriva s personalom či bude naozaj schopná 15.11.2021 rozbehnúť linky a podá nam info. Kebyže arriva bude mať problém s personalom je možné že nevypraví všetky linky a kraj môže požiadať SL aby ak má personál a techniku linky v kraji zabezpečil, preto aj GR prišiel s navrhom ohľadom vytvorenia zalohy vodičov ktorý by mohli po 15.11.2021 zabezpečiť dopravu cestujucich.
Vodiči v zalohe po 14.11.2021 by boli normálne zaplatené bolo to konzultovane s akcionárom HB reavis
Do tejto svojej hry zapojili dve vplyvné osoby: predsedu odborov Ladislava Csomora a youtubera Mareka Šouna.
Ladislav Csomor
Ten prvý je platený spoločnosťou Slovak Lines a jeho úlohou je odradiť svojich kolegov zo Slovak Lines od prechodu k Arrive. K splneniu tohto cieľa netreba veľa: len neustále rozprávať v médiách o tom, že Arriva ponúkla horšie podmienky ako mali v Slovak Lines. A neustále vymýšľať nové a nové pracovní podmienky.
Ten druhý organizuje protesty a tvári sa ako bojuje za práva zamestnancov. Že ide o skutočne nezávislého bojovníka za práva utláčaných, sa presvedčíte sami. Stačí si pozrieť jeho videá, kde podporuje protesty proti vláde, kritizuje prezidentku Čaputovú a zdieľa príspevky strany Smer-SD. Či je platený Smerom alebo nie, je v tejto chvíli jedno. Účel to plní. Zneisťuje a rozdúchava vášne.
Marek Šoun
Obaja títo páni dosiahli svoje. Viac ako stovka vodičov Slovak Lines ostalo v Slovak Lines. Dostávajú mzdy v podstate za nič. Volá sa to oficiálne záloha. Lenže páni Labant a Rác im zabudli povedať, že Slovak Lines už premávať v kraji nebude. Lebo nemôže. To by musel župan Droba porušiť zákon a riskovať návštevu u vyšetrovateľa.
Chlapcom z HB Reavis sa zrútil biznis.
1) Obchodné centrum Nivy má obrovské problémy s nájomníkmi (všimnite si, koľko priestorov je prázdnych).
2) Nevyhrali súťaž na autobusového dopravcu.
3) HB Reavis prišlo o obrovské príjmy z dcérskej spoločnosti Slovak Lines za autobusovú dopravu (35 miliónov eur ročne).
4) Nepredali a nepredajú spoločnosť Slovak Lines. Tá okrem pár liniek už nemá v podstate žiadne zákazky. A smeruje ku krachu.
5) Zbavujú sa pre nich zbytočných liniek do Hainburgu či školských spojov.
6) Na parkovisku im stojí zbytočných vyše 200 autobusov, ktoré chceli predať Arrive, ale tá ich nechcela.
A tak kopú kde môžu. Vyhrážajú sa vodičom, zastrašujú ich, organizujú.
Radikálne zdražili vstupy na novú autobusovú stanicu. Kým na dočasnej stanici na Botovej to bolo 1,50 eura za vstup, teraz je to 8,30. Krát dva, lebo aj výstup stojí toľko isto. Čiže akýkoľvek autobus príde, zaplatí 16,60. To je taká obrovská suma, že dopravcovia sa zdráhajú na autobusovú stanicu jazdiť a spoje končia inde. Trnavský kraj už na autobusovú stanicu prestáva jazdiť a je iba otázkou času, kedy to prestane baviť SAD Dunajská Streda a napokon aj Bratislavský samosprávny kraj.
Ako sme spomínali na začiatku, cestujúci a šoféri sú to posledné, o čo tu ide. V celej hre sa točia obrovské peniaze, kde sa hlavní protagonisti neštítia v záujme svojho „vyššieho cieľa“ nechať cestujúcich mrznúť na zastávkach a nechať ich čakať na spoje, ktoré nikdy neprídu.